
Tak toto je úvod...
Neviem čo dodať, dúfam, že vás zaujme...

Wendy stála pred múrovým vchodom do školy, a nervózne pohadzovala hnedými kučerami. Priebežne kontrolovala svojimi hnedými očami radu pred sebou, či sa už niekto aj pohol.
Pravda bola, že Wendy nastupovala do školy kúzelníkov len na tento jeden rok, hoci sem ani predtým nechodila, lebo jej rodičia si nemohli dovoliť platiť internát. Bol to však jej najväčšie želanie života, dostať sa do tejto školy, aj keď vedela, že rok jej rýchlo ubehne.
Konečne sa dostala ku okienku, kde sa mali určiť izby na škole.
"Wendy Lokasová, tretia veža." povedala bez mihnutia oka pani, ktorá sedela pri okienku z druhej strany.
Wendy len zdvihla obočie. Vôbec netušila, kde má nájsť dáku vežu, či to už bola prvá, alebo tretia. Vlastne aj celkom zabudla, že sa jedná o kúzelnícku školu.
Prešla dlhou chodbou, a potlačila sa ku nástenke, na ktorej sa nachádzali mená študentov ktorý sú na ktorej izbe, a aká izba sa kde nachádza.
Trvalo jej asi tri minúty, kým našla na veľkej nástenke informácie o izbe sedemdesiattri aj trištvrte. Stálo tam:
Veža číslo tri
Denissa Sehenburgerová
Feren Palomová
Mathilda Sehenburgerová
Pamella Wellesová
Wendula Lokasová
Lorence Missová, Claire Morgenová a Gwendolyn Morgenová sú vyškrtnuté zo zoznamu žiakov, na požiadanie rodičov
Veža sa nachádza na piatom poschodí, tretie točené schody smerom hore.
Zdalo sa jej to čudné, ale aj keď nikoho v škole nepoznala, priezviská Morgenová a Missová jej dačo hovorili. Zdali sa jej povedomé z novín, časopisov, či z televízie. Nad touto úvahou sa však len pousmiala. Možno sa jej to len tak zdalo, a vôbec to meno nepočula, alebo si to len tak domyslela. Uškrnula sa, a vybrala sa na štvrté poschodie, kde mala nájsť svoju izbu. Ešte nevedela, či budú ostatné dievčatá z jej izby milé, alebo sa nebudú dať vystáť. Netušila, čo sa na tejto škole stalo, a už vôbec, čo sa stane. Rozmýšľala nad takýmito vecami, a nad rokom, ktorý prežije na tejto škole.
Zrazu však narazila do dievčaťa, ktoré nieslo veľkú kopu papierov, a tá sa jej rozsypala.
"Dokelu, stále sa mi to rozsýpa!" zahromžilo ticho dievča, a až potom si všimla nečinne sa prizerajúcu Wendy.
"O, môj bože, prepáč." ospravedlňovala sa Wendy.
"Nič sa nestalo" povedalo dievča. "V jednom kuse mi to padá."
Dievča sa postavilo, a podalo Wendy ruku. "Pamella Wellesová. Ale všetci mi vravia Pam."
Wendy potriasla Paminou rukou. "Wendula Lokasová. Wendy."
To je zatiaľ všetko... Vaša,






















Hledáte snadný přivýdělek ke studiu ? Nabízíme možnost spolupráce s kosmetickou společností Oriflame. Registrace i veškeré materiály v období 5.9. - 25.9. naprosto ZDARMA !
Více informací se dozvíte na webu http://krasna-s-oriflame.webuje.cz/